Príbeh Jany, ktorá sa ocitla vo veľmi ťažkej životnej situácii.
Jana bola kedysi obyčajnou ženou pracujúcou v administratíve v úrade verejnej správy. Mala stabilný príjem, jedno malé dieťa a žila pomerne pokojný život vo svojom byte. Život sa jej však obrátil naruby, keď sa niečo v jej živote pokazilo a skončila psychicky vyčerpaná a z práce jednoducho odišla. Bez práce sa jej finančná situácia rýchlo zhoršila. Po niekoľkých mesiacoch zlej životnej situácie a neustálych dlhov prišla o byt.
Zrazu sa ocitla na ulici aj so svojim dieťaťom. Nemala kam ísť, a tak začala chodiť po krízových centrách a nocľahárňach. Desať rokov sa potĺkala z miesta na miesto, často spávala v núdzových ubytovniach alebo na gaučoch u známych, ktorí jej na chvíľu poskytli pomoc. Potom prišiel ,,princ“, ktorý jej nasľuboval hory doly a ostala tehotná s ďalším dieťaťom. Konečne si myslela, že sa jej život zlepší, no partner začal holdovať alkoholu a zase utiekla do krízového centra aby uchránila svoje 2 deti pred agresivitou partnera. Jej deti nemali stabilné zázemie, staršie dieťa často menilo školy, čo ho veľmi poznačilo. Jana žila z podpory a drobných brigád, ktoré však nestačili na to, aby si znovu našla stabilný domov.
Jana sa po rokoch trápenia rozhodla nájsť si akúkoľvek prácu, ktorá by jej pomohla aspoň trochu zlepšiť životné podmienky pre jej deti. Hoci mala stredoškolské vzdelanie a pred rokmi pracovala v administratíve, uvedomovala si, že v jej súčasnej situácii je ťažké získať dobre platené miesto.
Začala teda hľadať prácu s jedinou požiadavkou – chcela byť pomocnou silou v kuchyni. Nebola to práca, o akej by kedysi snívala, ale vedela, že v kuchyni sa často zvýši jedlo, ktoré by mohla priniesť domov svojim deťom. Jej motiváciou nebolo len zarobiť peniaze, ale aj nájsť spôsob, ako zabezpečiť, aby jej deti nešli spať hladné.
V najťažšej chvíli, keď už začínala strácať nádej, stretla ženu menom Ivana, ktorá sa angažovala v charitatívnych projektoch. Ivana si všimla, že Jana má obrovskú vôľu postaviť sa opäť na nohy. Pomohla jej vybaviť sociálne dávky, nájsť prácu v kuchyni ako chcela a prihlásiť deti do školy a škôlky.
Práca v kuchyni bola fyzicky náročná, často stála na nohách celé hodiny, umývala riad, čistila zeleninu a pomáhala s prípravou jedál. Napriek tomu bola vďačná za každý deň, ktorý mohla stráviť v práci.
Ale život to riadil sám a Jana ochorela a zase bola v zlej situácii. Nakoniec to všetko dobre dopadlo a po náročnej operácii sa Jana zase rozbehla za snom lepšieho života.
Po niekoľkých mesiacoch tvrdej práce sa Jana zamestnala ako administratívna pracovníčka v menšej firme. Začala si znovu budovať život, hoci jej finančná situácia zostala napätá. Zarába približne 1000 eur mesačne, z čoho 550 eur platí za prenájom. Po odpočítaní ďalších nevyhnutných výdavkov jej zostáva len veľmi málo na jedlo, oblečenie a základné potreby pre seba a deti.
Napriek tomu je vďačná za to, že má stabilnú prácu a strechu nad hlavou. Vie, že to nie je ideálne, ale je odhodlaná pokračovať v boji za lepšiu budúcnosť pre svoje deti. A hoci žijú skromne, Jana im každý deň pripomína, aké dôležité je nikdy sa nevzdávať a vážiť si aj malé víťazstvá.
Táto práca jej nakoniec otvorila dvere k ďalším príležitostiam. Naučila sa vážiť si aj malé kroky vpred a nikdy nezabudla na svoje priority – ochrániť svoje deti a zabezpečiť im, čo najlepší možný život.